blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG uni
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
UNI



Prečo by sme (ne)mali hrať videohry
pridal UNI 11.4. 2008 o 12:14

Škodlivosť videohier. Téma často omieľaná, obvykle však vyzdvihovaná najmä zarytými odporcami počítačovej (konzolovej) zábavy, od ktorých sa dočkáte len negatívnych stanovísk. Je videohra (týmto pojmom budeme ďalej označovať hru na konzolách a počítači) naozaj až takým zlom, alebo má aj svoje plusy a môže nám dať aj niečo pozitívne? Povedzme si čosi o záporoch ale aj kladoch tohoto fenoménu skôr, ako zdvihneme sudcovský palec smerom hore, alebo skloníme k zemi. Aká ja vlastne pravda? V nasledujúcom texte nenájdete striktné poučky a rady takzvaných odborníkov, ktorí iba letmo tušia, čo je to vlastne videohra, ale postoje a skúsenosti hráča, ktorý vie, o čom hovorí.


Videohry verzus výherné automaty

Skôr ako sa začneme hlbšie zaoberať daným problémom, treba si ujasniť jednu vec. Pojednávame o videohre v zmysle zábavného produktu, ktorý nie je prepojený s finančnou motiváciou hráča. Zjednodušene povedané, do tejto kategórie nepočítame výherné automaty, ktoré, bohužiaľ kritici vždy nesprávne hádžu do jedného vreca so štandardnými videohrami, pričom spolu súvisia len veľmi okrajovo. Napríklad ja osobne som nikdy nepocítil nutkanie hrať na výherných automatoch, pritom za „písíčkom" , prípadne za konzolou sa obšmietam už dlhé roky. K výherným automatom mám prirodzený odpor, pretože ich fungovanie nie je založené na zábave ale na nekonečnom ťahaní peňazí z vreciek ľudí, ktorí si myslia, že sa takto dostanú k rýchlemu zárobku.

Mnoho „hráčov" na výherných automatoch nikdy neskúsilo hru, v tom pravom zmysle slova, teda hru ako prostriedok zábavy a ako som uviedol príklad na svojej osobe, platí to aj naopak. Takže gamblerstvo a závislosť na výherných automatoch sa bežných konzumentov hier netýka, pretože je to celkom iná oblasť. Tento fakt si treba uvedomiť skôr, ako niekto začne posielať všetkých „gamesníkov" do horúcich pekiel. Kto nevidí rozdiely a odmieta akceptovať fakty, je obmedzenec a je zbytočné pokúšať sa ho presvedčiť o opaku, keď sa zubami nechtami drží svojej utkvelej predstavy. Je to ako pokúšať sa presvedčiť inkvizítora, ktorý sa vyžíva v upaľovaní žien za živa, (pretože mu nejaká nedala?) o tom, že bosorky nejestvujú.


Sú hry len stratou času a vyvolávajú agresivitu?

Venovať sa videohrám je v každom prípade lepšie, ako tráviť čas pri výherných automatoch. A keď už porovnávame, poďme trochu ďalej, rozšírme trochu zorné pole. Mnoho, najmä mladých ľudí a povedzme si rovno, dokonca detí, vysedáva bežne po krčmách (alebo leží pod stolom)a spíja sa do nemoty, nič neobvyklé nie sú drogy a s tým je samozrejme spojený vandalizmus a neraz aj bitky a kriminalita. Nie je lepšie, ak niekto namiesto nekonečných večerov pri pive (nič proti občasnému pivku) s následným prikladaním obkladov na hlavu po opici, vysedáva radšej doma pri PC alebo Xboxe?

Áno, tu sa už hlasno ozývajú odporcovia videohier a ich argumentom zrejme bude, že ale keď hráči trávia čas pri agresívnych video hrách, potom majú nutkanie niekoho zmlátiť či zastreliť aj naživo a nechápu nedotknuteľnosť ľudskej bytosti. V prvom rade, uvedomujú si vážení kritici, že nie každá hra musí byť agresívna? Existujú aj náučné tituly, kde sa užívatelia zábavnou formou vzdelávajú a napríklad upierať význam logických hier, ktoré rozvíjajú myslenie a predstavivosť môže len skutočne zaslepený človek. A ďalej môžeme porovnať hru s iným fenoménom a síce filmom. V televízii a kinách vidíme rôzne programy, nie len akčné filmy a horrory, kde sa vo veľkom odrezávajú hlavy a podobne, ale aj komédie, náučné filmy atď. a tak ako divák, aj hráč si môže zvoliť, aký žáner a typ programu (hry) uprednostní.

Ale napokon, prečo by bolo zlé sledovať aj iné žánre, veď to automaticky neznamená, že ten, kto sleduje, ako vrah škrtí ženy, sa stane škrtičom. Čo ak konzument naopak zatúži byť tým, kto takéhoto psychopata chytí a potrestá? Niekedy drsné obrazy, napríklad hrôzy druhej svetovej vojny, primejú pozorovateľa, aby sa zamyslel trebars nad banalitou svojich problémov, alebo zaujal negatívny postoj voči násiliu. Pozreli sa kritici na vec aj z takéhoto uhla pohľadu? Áno, v hrách aj televízii je násilie a agresivita, ale je tam aj poučenie či mravné posolstvo, ide len o to, čo si kto z toho vyberie a ako to využije vo svojom živote.

Ak by sme chceli ísť do krajností, mohli by sme sa utiahnuť až k rozprávkam. Sú tu odjakživa, obvykle majú šťastný koniec, ale...pripadá vám v súlade s filozofiou „nenásilia" hovoriť o tom, ako princ stína drakovi hlavy, deti zaživa upália bosorku, alebo horár zašije vlkovi do brucha kamene aby sa potom utopil? A vidíte, nie všetci sme sadisti, čo trápia zvieratá a upaľujú škaredé babky. Takže argument, že hry podnecujú násilie je opäť spochybnený. Príčiny agresivity treba hľadať skôr vo výchove a v prostredí, kde sa pohybujeme. To je už však predmet iných článkov.



Aké sú skutočné riziká spojené s videohrou?

V doteraz uvedenom texte sme sa pokúsili spochybniť niektoré argumenty namierené proti videohre. Súčasne sme dospeli k tomu, že videohra môže byť optimálnym prostriedkom výučby, rozvíjanie predstavivosti a logiky a je to určite lepšia alternatíva ako alkoholizmus a narkománia. Musíme si však priznať, že jestvujú aj riziká a odvrátená strana mince a nemôžeme si pred ňou zakrývať oči. Video hra naozaj môže byť vítaným spestrením života, je ideálna na odreagovanie a môžeme pri nej aspoň na chvíľu zabudnúť na každodenné starosti, ale...

Problém hier nesúvisí ani tak s mierou agresivity, skôr s faktom, že niektorí hráči trávia pri videohre príliš mnoho času. Všetkého veľa škodí a rozhodne to platí aj v tomto prípade. Myslím, že väčšina hráčov dobre pozná situáciu, keď každú pol hodinu pokukáva na hodinky a hovorí si ešte získam jeden level, ešte nakuknem do druhej miestnosti a pôjdem spať až kým sa napokon o tretej v noci horko ťažko odlepia od klávesnice (ovládača). Z času na čas je to asi normálne, horšie to začína byť vtedy, keď sa tieto odklady neúmerne predlžujú, vďaka hre sa začínajú zanedbávať povinnosti a prejavuje únava z dlhodobého nedostatku spánku. Ak po chodbách školy chodíte ako múmia a za každým rohom vidíte teroristu, často meškáte do práce alebo opakovane prešvihnete rande, či nebodaj zabudnete, že máte frajerku, ste už v značnom štádiu závislosti a treba s tým niečo robiť.

Nesmiete zabúdať, že hra je predovšetkým druhom relaxu, ale ak jej obetujete priveľa času stáva sa z nej upír, ktorý z vás vysáva život a energiu. Skrátka a dobre, niekedy sa treba zatúlať do prírody, alebo aj na to pivko, či ponaháňať dievčatá na plážovom kúpalisku. Ak ste s konzolou alebo počítačom spojený príliš silným putom, skúste si vyhradiť na hru denne pár hodín v určitom čase a snažte sa tento režim dodržiavať. Mohlo by to vyzerať napríklad takto- doobeda škola a povinnosti, poobede učenie a stretnutia s kamarátmi, po večeri dve hodinky pri hre. Nezabúdajte, nesmiete sa stať otrokom hry, ale mali by ste si ju dožičiť ako odmenu.

Druhým mínusom bývajú zdravotné potiaže, ak sa však riadite vyššie uvedenými radami, nemal by to byť väčší problém. Stuhnutému svalstvu šije a chrbtice pomôžu nenáročné cvičenia a športová aktivita. Oči si ochránite jedine tak, že obmedzíte čas pri hre, prípadne sa aspoň každú polhodinu na chvíľu vzdialite od herného zariadenia a napríklad sa vyvetráte na balkóne.

Takže áno, negatíva sú, ale kde ich nenájdete? V tomto prípade platí, že ak budete mať určitú sebadisciplínu, potom budú mínusy zatlačené do úzadia. V prípade detí treba prízvukovať, že ich konanie majú usmerňovať rodičia, dospelí hráči by už mali byť schopní samostatne rozpoznať, kedy si treba dať pauzu.


Nástrahy a prínos masívnych multiplayerových online hier


Osobitnú skupinu videohier predstavujú masívne multiplayerové online hry (MMO). V posledných rokoch zaznamenávajú mimoriadnu popularitu a keďže s nimi je spojených najviac rizík ale aj pozitív, venujeme sa im v tejto samostatnej časti. Práve u takýchto titulov, kde sa obvykle hráči stávajú súčasťou dlhodobo fungujúceho, umelo vytvoreného univerza, hrozí najväčšie riziko závislosti. Takéto hry totiž vytvárajú ilúziu dokonalého sveta, kam sa hráči radi vracajú a kde sa stotožňujú s postavami svojich snov. Dochádza ku konfrontácii skutočného a fantazijného sveta a najmä mladšie generácie sa príliš upínajú k čoraz dokonalejším ilúziám na úkor skutočného života. Každý z nás totiž rád sníva a realita býva niekedy tvrdá a nepríjemná. Pohnútky sú teda značné a človek bez pevnej vôle ľahko podľahne a uchvátený týmto fenoménom stráca kontakt s realitou a upadá fyzicky aj duševne Hovorí sa tomu patologické hráčstvo. Dokonca sú známe prípady kolapsu, spôsobené totálnym vyčerpaním. S tým majú veľkú skúsenosti najmä krajiny orientu a tak začali mladistvým hráčom, čo pri hre trávia denne priveľa času, posielať výstražné upozornenia a dokonca obmedzovať dĺžku hrania.

Na druhej strane pozitívom masívnych online hier je spôsob riešenia problémov, ktorý často vyžaduje spoluprácu a kooperáciu hráčov, čím podporuje rozvíjanie vzájomných medziľudských vzťahov, hoci bez osobného kontaktu. No neraz tieto vzťahy prerastú do skutočne hlbokých priateľstiev a dokonca sú pomerne bežné aj živé stretávky. Prostredníctvom takzvaných MMO titulov tak objavíte ľudí, ktorých by ste za iných okolností nikdy nestretli, spoznávate ich mentalitu, hodnoty, neraz aj kultúru a súčasne, ak sa s nimi chcete dorozumieť na úrovni, ste chtiac-nechtiac nútení aj zdokonaľovať sa v jazyku. To sa týka najmä medzinárodných serverov a zvyčajným komunikačným jazykom je angličtina, prípadne nemčina.

V prípade MMO titulov opäť ide o hlavne o to, aby ste si uvedomili, že sa jedná len o fikciu, vďaka ktorej si na chvíľu oddýchnete od každodenných starostí a utečiete od všedných šedivých dní, no v tejto fantázii nesmiete zotrvávať príliš dlho, inak sa postupne zmení na nočnú moru.


Videohry áno, či nie?

Ak ste pozorne čítali obsah článku, zrejme mi dáte za pravdu, že hra na konzolách a počítačoch nie je až takým strašiakom, za akého je neraz považovaná. Navyše má aj evidentné klady, zlepšuje koordináciu, podporuje logické myslenie a predstavivosť a v určitých prípadoch dokonca osobitým spôsobom rozvíja medziľudské vzťahy. Určite sú tu však aj riziká spojené s potenciálnymi zdravotnými problémami a niekedy kontraverzný obsah, čo netreba prejsť bez povšimnutia. V podstate ide o to, že sa nesmiete stať otrokom hry, ale mali by ste si ju vnímať ako relax a odmenu. Ak sa s touto filozofiou stotožníte, potom bude všetko v poriadku a videohry sa stanú príjemným doplnkom vášho života.



Prístupov 7351
Kvalita článku
(95,5%) hlasov 22

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Keď deviatka (hráčom) nestačí
[ 10.1.2012] (príspevkov 57)
Priestor na kritiku
[ 18.4.2011] (príspevkov 64)
Prečo by sme (ne)mali hrať videohry
[ 11.4.2008] (príspevkov 18)